03Antioxidanty

Naše telo je voľnými radikálmi napádané prakticky nepretržite. No keďže pochádzajú z prirodzených zdrojov, dokážeme sa proti nim brániť. Systém antioxidačnej ochrany má organizmus v sebe zakódovaný. Vrodená obrana však nestačí, preto treba stravu dopĺňať vitamínmi a minerálnymi látkami. Medzi antioxidanty patrí vitamín C, E, betakarotén, zinok, selén, glutathion, n-acetylcystein, grape saed, pycnogenol, superoxid dismuthasa.

Cesnak (Allium sativum)

Cesnak je jedným z najdôležitejších rastlinných liekov. Už celé tisícročia slúži v mnohých kultúrach nielen ako potrava, ale aj ako liek. Pochádza z Ázie, ale dnes sa už pestuje na celom svete. Najdôležitejšou časťou tejto rastliny používanou na lekárske ciele je zložená cibuľka. Každá hlavička pozostáva z dvadsiatich až štyridsiatich strúčikov. Každý strúčik váži približne jeden gram. Cesnak môžeme užívať v podobe čerstvých strúčikov, tabletiek alebo sušený. Účinnou zložkou je alliin. Cesnak znižuje hladinu cholesterolu v krvi a preventívne sa užíva aj pri vysokom krvnom tlaku. Ničí mnoho druhov baktérií, vírusy a plesne, pomáha pri prechladnutí, kašli a zápale priedušiek.

Ginko biloba - Ginko dvojlaločné

Ginko dvojlaločné je až 40 m vysoký strom. Cenné sú najmä jeho listy, ktoré obsahujú mnoho biologicky aktívnych látok. Niekedy sa mu hovorí aj „žijúca relikvia“, pretože sa na našej planéte vyskytuje už viac než dvesto miliónov rokov. Jeho vynikajúce liečebné účinky využíva tradičná čínska medicína, a to už viac než tritisíc rokov. Extrakt z ginka efektívne odstraňuje celú škálu zdravotných problémov, ktoré trápia predovšetkým staršie osoby. Podporuje prekrvovanie organizmu, často sa využíva pri zhoršenej duševnej výkonnosti, napríklad pri zlej koncentrácii. Znižuje riziko srdcového infarktu a prospieva pri odstraňovaní opuchov.

Ženšen

Zvyšuje odolnosť proti stresu, posilňuje imunitný systém a pozitívne pôsobí na výkonnosť, vitalitu a schopnosť koncentrácie. Obsahuje mimoriadne množstvo vitamínov skupiny B a minerálne látky.

Vitamín A (betakarotén)

Vyskytuje sa napríklad v mrkve, špenáte, hlávkovom šaláte alebo v paradajkách. Je dôležitý pri správnej funkcii buniek, obnove telesných tkanív, podporuje tvorbu kostí a zubov a chráni očnú sietnicu pred poškodením v starobe. Nedostatok betakaroténu má na svedomí málokrvnosť. Po predávkovaní sa zas objavuje nevoľnosť, podráždenosť a kožné problémy. U fajčiarov môže nadmerné požívanie piluliek vitamínu A zvýšiť riziko ochorenia rakovinou pľúc.

Vitamín C

V našom organizme plní dve dôležité úlohy – stabilizuje imunitu a psychický stav. Patrí medzi antioxidanty a v kombinácii s inými látkami pôsobí zrejme preventívne aj proti rakovine a srdcovým ochoreniam. Fajčiari by mali vitamín C užívať vo zvýšenej miere, denná odporúčaná dávka je 60 – 100 miligramov.

Vitamín E

Podporuje regeneráciu buniek, často sa preto pridáva do prípravkov proti starnutiu. Nájdeme ho napríklad v obilných klíčkoch, v strukovinách, vo vajciach a v zelenine. Reguluje obsah tekutín v tele, podieľa sa na premene bielkovín, sacharidov a tukov. Blahodarne pôsobí na sexuálnu výkonnosť, rozširovanie ciev, znižuje krvný tlak. Pôsobí ako antioxidant, to znamená, že ochraňuje organizmus pred voľnými radikálmi. Zmierňuje príznaky Parkinsonovej choroby. Vitamín B Je nevyhnutný pri správnej premene živín, má antidepresívne účinky, udržuje vitalitu. Pozitívne pôsobí na činnosť nervovej sústavy, je dôležitý pri metabolizme cukrov, tukov a bielkovín. Blahodarne pôsobí aj na pokožku.

Vitamín D

Vzniká pri ožiarení pokožky slnkom. Významnú úlohu zohráva pri vstrebávaní kalcia a fosforu, teda tvorí základ pre zdravé zuby a kosti. Obsiahnutý je v pečeni a oleji z nej, vo vaječnom žĺtku, v kondenzovanom mlieku, v sladových mliečnych nápojoch a v naklíčených semenách. Vitamín K Vzniká činnosťou baktérií v hrubom čreve a pôsobí na krvnú zrážanlivosť. Vyskytuje sa v listovej zelenine, v morských riasach, v pečeni, vo vajciach a v pšeničných klíčkoch.

Zinok

Zinok sa nachádza v morských rybách, kraboch, vo vajciach, v pšeničných klíčkoch a kvasinkách. Ochraňuje nás pred škodlivými vplyvmi životného prostredia, je potrebný pri zvýšenej tvorbe testosterónu, a teda k rastu svalovej hmoty. Bráni aj ukladaniu cholesterolu, predchádza artérioskleróze. Denná odporúčaná dávka je približne 12 miligramov.

Lecitín

Prírodný lecitín je obsiahnutý napríklad v pšeničných klíčkoch. Podporuje činnosť pečene, znižuje hladinu cholesterolu a pomáha pri zdravom chudnutí. Ochraňuje bunky nervovej sústavy, podporuje funkciu mozgu a pamäť.

Estrogén

Mierni problémy typické pre obdobie klimaktéria. Ženám sa predpisuje predovšetkým v období menopauzy. Obmedzuje totiž nepríjemné pocity, najmä návaly tepla. Estrogén znižuje riziko výskytu srdcových ochorení a bráni rozvoju osteoporózy.

Koenzým Q10

Táto látka je prítomná vo všetkých bunkách ľudského organizmu. Podporuje krvný obeh a okysličovanie organizmu. Vďaka antioxidačným schopnostiam chráni krvné cievy pred oxidačným poškodením, a teda predovšetkým srdce a mozog pred poškodením spôsobeným nedostatočným krvným zásobovaním.

Selén

Má antioxidačný účinok a chráni našu imunitu. Jeho nedostatok sa prejavuje lámavosťou nechtov, svalovou ochabnutosťou, stratou elasticity kože alebo srdcovými problémami. Denná odporúčaná dávka je 40 – 70 mikrogramov.

Vápnik

Významne sa podieľa na zdravom vývoji kostí a zubov vášho dieťaťa, a to od samého začiatku tehotenstva. Jeho spotreba v tehotenstve je asi dvojnásobkom normálnej dávky. Cennými zdrojmi vápnika sú napríklad syry, mlieko, jogurt a čerstvá listová zelenina. Mliečne výrobky sú však bohaté na tuky, jedzte teda radšej výrobky s nízkym obsahom tukov (nízkotučné syry a odstredené mlieko).

Bielkoviny

Jedzte najmä pestrú, na bielkoviny bohatú stravu, pretože spotreba bielkovín v tehotenstve stúpa. Ryby, mäso, orechy, strukoviny a mliečne výrobky – to všetko sú bohaté zdroje bielkovín. Živočíšne zdroje bielkovín bývajú bohaté na tuky, obmedzte preto ich príjem. Jedzte len chudé mäso. Ak jete vajcia, musia byť čerstvé.

Vláknina

Vláknina je nevyhnutná súčasť stravy. Najmä v tehotenstve pomáha predchádzať zápche. Bežným zdrojom vlákniny je ovocie a zelenina; mali by ste ich jesť denne a v dostatočnom množstve. Nespoliehajte sa príliš na otruby, môžu totiž brániť absorpcii iných živín. Je veľa vhodnejších zdrojov vlákniny.

Kyselina listová

Kyselina listová je vitamín skupiny B, potrebný na rozvoj centrálnej nervovej sústavy dieťaťa, a to najmä v prvých týždňoch tehotenstva. V prvých troch mesiacoch tehotenstva potrebujete trikrát viac kyseliny listovej než zvyčajne. Znehodnocuje sa príliš dlhým varením alebo skladovaním, mrazenie jej však neškodí. Kyselina listová sa vyskytuje v tmavozelenej listovej zelenine, citrusových plodoch, špargli, fazuli, sójových bôboch a v hovädzej pečeni. Uprednostňujte pečivo a obilniny obohatené kyselinou listovou. Len z potravín však jej dostatok pravdepodobne nezískate, je preto možné užívať ju aj vo forme tabliet.


2dANjPYTuky sa nachádzajú v živočíšnom tele, ale i v rastlinách a v baktériách. Sú to organické látky nerozpustné vo vode, ale rozpustné v organických rozpúšťadlách. Z chemického hľadiska charakterizujeme lipidy ako estery vyšších karboxylových kyselín (mastných kyselín) a alkoholov, alebo ich derivátov.

Karboxylová kyseliny – dôležitá zložky lipidov

Práve prítomnosť karboxylových kyselín je pre lipidy najcharakteristickejšia, nachádzajú sa totiž v každom druhu lipidov. Karboxylové kyseliny v prírodných lipidoch majú skoro vždy párny počet uhlíkov (existujú i malé výnimky). Vysoko prevládajú nasýtené vyššie karboxylové kyseliny s 16 a 18 uhlíkmi, reťazec je nerozvetvený. Už oveľa menej sa vyskytujú nižšie monokarboxylové kyseliny. V niektorých druhoch prírodných lipidov alebo oleja sa nachádzajú nenasýtené karboxylové kyseliny (s jednou alebo až s piatimi dvojitými väzbami). Takéto kyseliny nazývame polyenové kyseliny. Dvojité väzby majú v zásade v cis-konfigurácií. Niektoré nenasýtené monokarboxylové kyseliny sú esenciálne, organizmus si ich nedokáže sám syntetizovať. Musíme ich prijímať potravou. Napr. kyselina linolová. Počet násobných väzieb a dĺžka reťazca, výrazne ovplyvňujú teplotu topenia. Teplota topenia je u nenasýtených karboxylových kyselín tým nižšia, čím je kratší reťazec a čím viac násobných väzieb obsahuje.

Alkohol – ďalšia zložka lipidov

Alkoholy tvoria ďalšiu charakteristickú zložku tukov. Prevažné zastúpenie ma glycerol (1,2,3-propantriol), ktorý takmer vždy vytvorí s kyselinou esterovú väzbu. Ďalším alkoholom, ktorý sa vyskytuje prevažne u zložitých lipidov je sfingosin, zložitý nenasýtený aminoalkohol s 18 uhlíkmi.

Rozdelenie lipidov
Zo zásady sa lipidy delia na:

  • jednoduché – v molekule majú len vyššie karboxylové kyseliny a alkohol
  • zložené – okrem karboxylových kyselín a alkoholov, obsahujú aj iné zložky (zvýšok kyseliny trihyhrogenfosforečnej, sacharidy, dusikaté látky)

Jednoduché lipidy ďalej delíme na acylglyceroly a vosky.

Acylglyceroly sú estery trojsýtneho alkoholu (glycerolu) s vyššou nasýtenou alebo nenasýtenou karboxylovou kyselinou. Podľa počtu hydroxylových skupín glycerolu, rozdeľujeme acylgliceroly na: mono-, di-, tri-acylglyceroly. Ak zmiešame glycerol s jedným druhom karboxylovej kyseliny dostaneme jednoduché acylglyceroly a ak zmiešame glycerol s viacerými druhmi karboxylových kyselín, dostaneme zmiešané acylgliceroly. Chemicky čisté acylglyceroly sú látky bez farby, chuti a zápachu.
Chemické vlastnosti acylglycerolov ovplyvňuje prítomnosť karboxylových kyselín. Ak acylglycerol obsahuje nenasýtenú karboxylovú kyselinu, prevládajú oxidačné a adičné reakcie. Acylglyceroly po čase strávenom na vzduchu začnú pomaly žltnúť, zapáchať a nadobudnú nepríjemnú chuť. Je to spôsobené oxidáciou na dvojitých väzbách. Reťazec sa začne postupne štiepiť na aldehydy, ketóny a nižšie karboxylové kyseliny. Tento proces nazývame ako žltnutie tukov, môže byť urýchlený vyššou teplotou, vlhkosťou a mikroorganizmami.

Vosky sú stabilné nepolárne látky. Majú rastlinný i živočíšny pôvod. Z chemického hľadiska ich charakterizujeme ako estery mastných kyselín s jednosýtnymi alkoholmi alebo sterolmi. Vosky sú dokonale hydrofobné, vo vode sú úplne nerozpustné. Preto sa nachádzajú na povrchu listov, aby zabránili vysychaniu rastliny. Pre telo človeka nemajú vosky veľký význam. Nachádzajú sa v ušnom maze alebo vo vlasoch. Oveľa viac využívané sú včelie vosky, alebo vosky z vorvaňa. Využívajú sa najmä v kozmetike, na výrobu krémov, mastí alebo sviečok.

Zložené lipdy nie sú tvorené len mastnou kyselinou a alkoholom, ale aj inými zložkami, najčastejšie dusikatou látkou, kyselinou trihydrogenfosforečnou, alebo sacharidom. Zložuté lipidy môžeme považovať za akési amfifilné látky. To znamená, že molekula zložitých lipidov je tvorená z polárnej a nepolárnej časti. Medzi dôležité funkcie zložitých lipidov patria prevažne mechanické a funkčné. Povrch plazmatickej membrány bunky je tvorený dvoma vrstvami fosfolipidov, do ktorých prenikajú špecifické transportné bielkoviny.

Z biochemického hľadiska rozdeľujeme zložité lipidy na už spomínané fosfolipidy a glykolipidy. Fospolipidy sú tvorené alkoholom (väčšinou je to glycerol alebo sfingosin), mastnou kyselinou, estericky viazanou kyselinou trihydrogenfosforečnou a ďalšími zložkami- dusikaté, aminoalkoholy (napr. kolamín, serín, cholín).
Glykolipidy okrem alkoholu a karboxylovej kyseliny obsahujú ešte navyše sacharidovú zložku (glukózu, galaktózu). Biologický význam lipidov
• lipidy tvoria podstatnú časť živočíšneho tela a to ako veľmi dôležitá súčasť bunkovej membrány, ktorá zabezpečuje diferencovanie bunkového prostredia od okolia.
• sú tiež dôležitou súčasťou tkanív (napr. zložené lipidy sú bohato zastúpené v nervových tkanivách).
• sú najvýdatnejším zdrojom energie (konkrétne triacylglyceroly). Pri spálení 1g tuku sa uvoľní až 38kJ energie.
• telo ich využíva aj ako energetickú rezervu, postupným ukladaním.
• predstavujú prostredie, v ktorom sa výborne rozpúšťajú potrebné nepolárne zlúčeniny (vitamíny – A, D, E, K, hormóny, liečivá).

Výživa

Potreba tukov závisí od fyziologického stavu organizmu a od výšky energetického výdaja. Z hľadiska výživy rozdeľujeme tuky na: •rastlinné – slnečnicový, repkový, podzemnicový, makový olej •živočíšne – maslo, bravčová masť, hovädzí loj Tuky môžu mať i rôznu konzistenciu, a to tuhú (vtedy hovoríme o tukoch) a redšiu (oleje). Tuky z potravy vylúčiť nemožno, treba sa však správne rozhodnúť pre množstvo a druh. Sú základnou kaloriférnou živinou, čo znamená, že ich spaľovaním vzniká najviac energie (1g – 38kJ energie), okrem toho sú v nich rozpustné dôležité vitamíny (A, D, E, K), teda ich jednoznačne potrebujeme pre život. Podľa údajov z roku 1989 predstavovali u nás až tri štvrtiny z celkovej spotreby tukov tuky živočíšne. V súčasnosti je to už len 55 %. V rokoch 1980 – 1989 spotreboval priemerne každý náš obyvateľ 6 až 7 kg masla, dnes je to len 2,7 kg. Viac ako o polovicu sa znížila aj spotreba bravčovej masti. Spotreba rastlinných tukov výrazne stúpla. Tento trend je jednoznačne správny, rastlinné tuky sú nepochybne zdravšie, ale to neznamená úplné vylúčenie živočíšnych tukov. Podľa analýz práve zmeny v konzumácií tukov, prispeli k poklesu úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia. Tuky obsahujú mastné kyseliny, a to nasýtené a nenasýtené. Nasýtené sú zo zdravotného hľadiska najnebezpečnejšie. Zdrojom nenasýtených kyselín sú predovšetkým živočíšne tuky. Avšak aj v rastlinných tukoch sa nachádzajú nenasýtene kyseliny, ale v oveľa menšom množstve. Doporučená denná dávka U detí sa pohybuje okolo 3-5g/na kg hmotnosti za deň. U dospelých je to 1g/ na kg hmotnosti za deň.

Cholesterol

Zaraďujeme k zoosterolom – živočíšny steroidný alkohol. Hlavnou funkciou cholesterolu je stavebná funkcia, je potrebný na výstavbu a obnovu membrán. Ďalej podporuje vstrebávanie vitamínov A, B, K a je dôležitý pri premene vitamínu D. Pri nedostatku dochádza k znižovaniu činnosti srdca, mäknutiu kostí, zvyšuje sa náklonnosť k zápalom a červené krvinky môžu postupne stratiť svoje funkcie. Avšak oveľa väčšie problémy nám robí nadmerné množstvo cholesterolu. V nadmernom množstve môže byť škodlivý. Spôsobuje artériosklerózu – ukladanie cholesterolu na vnútorných stranách tepien zásobujúcich sval srdca. Dochádza k zvyšovaniu hladiny cholesterolu v krvi. Túto hladinu môžeme v určitej miere ovplyvniť a to vhodným výberom potravín. Cholesterol sa z potravy strebáva v tenkom čreve, pričom jeho množstvo môže byť znížené prítomnosťou vlákniny, pretože časť cholesterolu je viazaná na jej povrchu. Prijaté množstvo cholesterolu by nemalo byť väčšie ako 300mg/deň!! Trávenie tukov Trávenie tukov sa začína aj končí v tenkom čreve. Tuky štiepy na jednoduchšie časti lipáza, ktorá je produkovaná najmä v pankreatickej šťave a v tenkom čreve. Žalúdok pomáha tráviť tuky tým, že mechanickým spracovaním potravy oddeľuje iné živiny od tuku. K štiepeniu tukov v tenkom čreve napomáhajú aj soli žlčových kyselín, pomáhajú tuk rozptýliť do drobných kvapôčkových útvarov. Tam sa potom enzymatickým pôsobením štiepia na triacylglyceroly, diacylglyceroly, momoacylglyceroly až na glycerol a mastné kyseliny.


msDaNI8Vo výžive sa so sacharidmi dá stretnúť pod viacerými názvami. Je preto na mieste hneď na úvod si názvy ujednotiť. Aby napr. reklama zákazníka čo najviac zmietla, ponúka výrobok bohatý na uhľohydráty. Vedzte však, že ponúka produkt bohatý na cukry, alebo inak povedané sacharidy. Medzi ďalšie názvy ktoré pod sebou skrývajú cukry patria napr. uhlovodany, glycidy, karbohydráty a podobne.

Vo výžive majú cukry svoje nezastupiteľné miesto. Slúžia totiž ako hlavný zdroj energie, čo v percentách znamená, že až 60% energie ktorú so seba vydávame pochádza z prijatých cukrov. V športe je z tohto dôvodu cukrom venovaná dostatočná pozornosť. Ich veľká výhoda spočíva v univerzálnosti používania v anaeróbnych, ako aj pri aeróbnych aktivitách. Ich využitie sa nájde najmä pri dlhšie trvajúcej činnosti vysokej intenzity, ale aj pri výkone podávanom v posilňovni. Keďže užívanie cukrov má svoje pozitívne ako aj negatívne stránky, je vhodné si o nich zozbierať dostatok informácií.

Podľa najjednoduchšieho členenia možno sacharidy deliť na jednoduché a zložité. Jednoduché sacharidy sa taktiež nazývajú monosacharidy. Skladajú sa z jednej stavebnej sacharidovej jednotky a v potrave sú typické svojou sladkou chuťou. Telo ich dokáže ľahko prijať, čo znamená, že sa rýchlo po prijatí dostávajú do krvného riečiska. Takto dokážu za krátky čas dodať telu veľké množstvo energie. Na druhej strane však ich nadbytočný príjem spôsobí vyplavovanie inzulínu. Jeho prítomnosť zníži hladinu cukru v krvi a následne dopomôže k premene prijatého cukru do zásob podkožného tuku. V reálnom živote sa tieto deje prejavujú ako priberanie na váhe pri nadmernej konzumácii sladkostí v súčinnosti s nedostatom pohybu.

Za základného zástupcu monosacharidov je považovaná glukóza, čiže hroznový cukor. Glukóza má v tele osobitú funkciu. Je to jediná forma cukru, ktorá prúdi v krvi a dostáva sa tak v tejto forme do celého tela. Tu sa využíva ako stály pohotový zdroj energie, alebo sa ukladá vo forme glykogénu (svalový cukor). Medzi ďalšieho zástupcu jednoduchých cukrov patrí fruktóza – ovocný cukor. Na rozdiel od glukózy nepodnecuje tvorbu inzulínu. Z hľadiska športovania, chudnutia a rysovacieho tréningu nie je tento cukor veľmi vhodný. Blokuje totiž uvoľňovanie tuku pre energetické využitie.

Cukry, ktoré sa skladajú z dvoch druhov monosacharidov sa nazývajú disacharidy. Najznámejšími zástupcami je sacharóza a laktóza. Sacharóza je cukor ktorý sa získava z repy. Je kombináciou glukózy a fruktózy. Mliečny cukor – laktóza je zase kombináciou galaktózy a glukózy.

Okrem jednoduchých cukrov sú v našej potrave zastúpené aj tzv. komplexné sacharidy – polysacharidy. Sú to vlastne reťazce monosacharidov a skôr ako ich telo dokáže prijať, sa musia rozložiť na jednoduché cukry. Kým monosacharidy znamenajú po prijatí nárazovo veľké množstvo energie, energia so zložitých cukrov sa uvoľňuje postupne. Komplexné uhlohydráty nemajú sladkú chuť a ich zdrojom sú najmä pekárenské výrobky, cestoviny, zemiaky, ryža atď. Ich podiel v potrave by mal byť výrazne väčší ako jednoduchých cukrov. Pri výbere je vhodné klásť dôraz na celozrné výrobky a výrobky ktoré ešte úpravou nestratili potrebné živiny.


n6m3rRKZdravá výživa je pochopiteľne nesmierne dôležitá aj u detí od ranného veku.

Pre rodičom uvádzame pár cenných rád od odborníkov:
1. Doprajte deťom pestrú a rozmanitú stravu, bohatú na ovocie a zeleninu, celozrnné potraviny, mliečne výrobky, ryby a hydinu.
2. Nenechajte deti prejedať sa, ale ani hladovať. Jesť by mali pravidelne 5 – 6x denne. Veľkosť porcií prispôsobte ich rastu, hmotnosti a pohybovej aktivite.
3. Dodávajte deťom pravidelne kvalitné zdroje bielkovín (hydinové a rybie mäso, strukoviny, cereálie).
4. Niekoľkokrát denne deťom podávajte mliečne výrobky, uprednostňujte polotučné.
5. Uprednostňujte kvalitné rastlinné tuky a oleje pred živočíšnymi tukmi.
6. Učte deti striedmosti v konzumácii cukru, sladkostí a sladených nápojov. Sacharidy by deti mali prijímať hlavne z cereálií, ovocia a zeleniny.
7. Nedosoľujte hotové pokrmy, soľ a solené potraviny deťom ponúknite len výnimočne.
8. Naučte deti dodržiavať správny pitný režim, mali by vypiť aspoň 1,5 až 2,5 litra tekutín denne.
9. Učte deti zdravému spôsobu života svojím vlastným príkladom a aktívne sa zaujímajte o to, čo jedia mimo domu.
10. Pravidelne konzultujte zdravotný stav dieťaťa (hladinu cholesterolu, krvných tukov, krvného tlaku, nadváhu a iné) s jeho praktickým lekárom.


mlCuF6qZ aminokyselín sa tvoria bielkoviny, ktoré sa skladajú z 55 % uhlíka, 21 % kyslíka, 7% vodíka a 17 % dusíka, ďalej zo síry, fosforu a iných látok. Od tukov a sacharidov sa líšia tým, že obsahujú dusík; od peptidov zas tým, že majú väčší počet aminokyselín, a tým aj relatívne vyššiu molekulovú hmotnosť.

Ľudské telo si nedokáže vyrobiť bielkoviny, preto ich musí prijať v potrave. Preto sú bielkoviny pre človeka esenciálne. V tráviacom trakte sa bielkoviny prijaté v potrave štiepia v žalúdku na peptidy a v tenkom čreve na aminokyseliny. Je neobyčajne dôležité, aby tento rozklad bielkovín v tráviacom trakte prebehol normálne, úplne. V opačnom prípade sú nestrávené bielkoviny rozkladané mikroorganizmami, čo spôsobuje rôzne zdravotné poruchy.

Bielkoviny ako také a esenciálne aminokyseliny, ktoré si ľudský organizmus nevie vyrobiť, sú nutné pre zdravý život človeka. Ich nedostatok brzdí rozvoj, spomaľuje a zastavuje rast, narúša centrálny nervový systém, funkcie žliaz s vnútornou sekréciou, imunitný systém, funkcie pečene srdcovo-cievny systém, reprodukčný systém, zvyšuje chorobnosť, skracuje život a iné.

Bielkoviny z potravy sa postupne rozkladajú až na aminokyseliny a z čreva sa vstrebávajú do krvi, ktorá ich odvádza do pečene. V pečeni sa spracováva okolo 80 % všetkých aminokyselín. Zvyšok prechádza cez pečeň do rôznych orgánov a ich tkanív, kde sa z aminokyselín tvoria tkanivové bielkoviny a niektoré iné zlúčeniny. Ak je pečeň poškodená, tvorba bielkovín je obmedzená a zarušená. Narušená je aj pri nedodávaní alebo obmedzenom príjme bielkovín v tráviacom trakte.
Nebezpečné je aj dlhodobé konzumovanie neplnohodnotných bielkovín, v ktorých sú nerovnomerne zastúpené niektoré esenciálne aminokyselmy alebo tieto kyseliny úplne chýbajú, Neprítomnosť čo len jednej esenciálnej aminokyseliny znemožňuje syntézu bielkoviny. Relatívne nízky obsah niektorej eseciálnej, resp. semiesenciálnej aminokyseliny spôsobuje zdravotné proruchy a vážne narušenie životných funkciíí organizmu. Intenzitu metabolického obratu určuje esenciálna aminokyselina, ktora sa nachádza v relatívne najvyššom nedostatku.

Zdroje: vajíčka, mäso, mlieko, mliečne výrobky, ryby, sójové bôby, semená, obilniny, pšeničné klíčky, fazuľa, zemiaky, ryža, ražný chlieb


Fruit_by_t_sergiuČo vlastne zdravá výživa znamená

Na svete málo ľudí vie čo znamená zdravá výživa. Dnes je svet presýtený rýchlymi bufetmi, kde sa predávajú nezdravé jedlá rýchlou prípravou, lebo ľudia sú uponáhľaní na nič nemajú čas a tým podceňujú svoje zdravie. Až vtedy si uvedomia keď sa objavia prvé zdravotné problémy , pálenie záhy, cukrovka vysoký krvný tlak, obezita a iné choroby ktoré sa postupne ozývajú.

Vyššie percento populácie na svete patrí medzi obéznych ľudí. Obezita je závažná choroba, ktorá je porovnateľná s ischemickou chorobou srdca . Je to šialené. Málo ľudí si uvedomuje že obezita pre organizmus je drastická záťaž. Obezita vzniká nie len nevhodným jedlom, málo pohybu , nedodávame telu potrebné živiny , ktoré náš organizmus potrebuje. Veľa ľudí zanedbáva vyprázdňovanie, ktoré je veľmi dôležité. Toxíny ostávajú v našich črevách a problém je na svete. Je veľmi ťažké meniť návyky ale každý si musí uvedomiť, že zdravie máme len jedno a nedá sa kúpiť nové ako topánky po celý život sa musíme starať aby sme boli zdravý.

V našom jedálničku by nemali chýbať vitamíny ,bielkoviny ,minerálne látky a hlavne dodržiavať pitný režim , lebo voda je základ v našom organizme. Dostatok tekutín zabezpečuje správnu látkovú výmenu chod fyzických a psychických činností v organizme.

Piť pravidelne , piť skôr ako sa dostaví pocit smädu , piť v menších dávkach . Denná spotreba je individuálna , závisí to od hmotnosti , veku a vykonávaná aktivita . Pri nedostatku vody je naše telo unavené , bolí nás hlava ,bolesť končatín ,malátnosť a podobne.

Bielkoviny

Čo sú bielkoviny? Sú to makromolekulové látky zložené z aminokyselín .V bielkovinách sa nachádza 20 rôznych druhov aminokyselín . Bielkoviny sú v potrave človeka nenahraditeľné , kým tuky a cukry nemusí organizmus človeka na čas prijímať.

Bielkoviny v bežnom živote predstavujú základný materiál ľudského tela .Tvoria asi 18% ľudského tela .Svalstvo, kosti, koža, nechty vlasy sú bielkoviny. Bielkoviny sú potrebné na tvorbu enzýmov, hormónov , protilátok a krvi. Ľudské telo sa počas života neustále obnovuje.

Vitamíny

Čo sú vitamíny ? sú to esenciálne látky , sú dôležité pre správnu funkciu organizmu. Sú nevyhnutné pre udržiavanie mnohých telesných funkcií a výstavbu nových tkanív. Majú nezastupiteľnú funkciu v prevencii niektorých ochorení, spomaľujú degeneratývne prejavy starnutia a sú schopné posilňovať a obnovovať imunitné reakcie organizmu. Sú pre ľudský organizmus veľmi dôležité.


02Ak chceme hovoriť o zdravej výžive, musíme začať pitným režimom. Prečo nás stále odborníci nútia piť a nie len nás, ale aj maličké deti? Veď tí skôr narodený si určite nepamätajú toľké zdôrazňovanie dôležitosti vody a pitného režimu vo svojich mladých časoch, však?

Ale za ich života nejazdilo toľko áut a nelietalo toľko lietadiel, veľkú časť stravy si doma dopestovali sami a o kyslých dažďoch čítali len v knihách Julese Verna. Domáca chémia takmer neexistovala a takto by som mohol pokračovať ďalej a ďalej. Prosto ich život bol dosť odlišný a menej si zaťažovali telo chémiou a toxínmi.

Voda ja hlavným „očisťovadlom“ a preto jej nikdy nie je dosť.

Ale aby sme pochopili dôležitosť tohto problému, musíme si zopakovať pár základných údajov.

Voda v našom organizme významne ovplyvňuje metabolizmus a je hlavným nosičom, živín, minerálov, vitamínov, stopových prvkov a ďalších elementov. Takmer každá chemická reakcia v našom organizme sa deje vo vodnom prostredí. Voda transportuje živiny ku všetkým orgánom, udržiava správnu funkčnú a reprodukčnú schopnosť našich buniek, je potrebná na plnenie všetkých úloh našej krvi a lymfy, reguluje našu telesnú teplotu. Zároveň je hlavným transportným pásom, ktorý expeduje toxíny a škodlivina von z tela. Preto keď sa bavíme o vode, hovoríme o jednej z najdôležitejších častí nášho organizmu.
Je dôležité si odpovedať na 3 základné otázky: čo piť, koľko piť a kedy piť.

Čo piť ?

Náš organizmus je z dvoch tretín tvorený vodou ( podotýkam vodou, nie pivom, kávou, čajom, alebo sladenou minerálkou, to len na spresnenie ), napríklad mozog – 80%,vlasy -10% a pritom sú suché. Voda je súčasťou každej bunky. Preto najlepšia tekutina, ktorú môžeme piť je čistá voda.

Dostatočný príjem vody má pre naše telo tieto pozitívne účinky:

  • zvyšuje metabolizmus tukov
  • prirodzeným spôsobom obmedzuje chuť k jedlu
  • podporuje detoxikáciu organizmu – pečeň, obličky
  • zabraňuje zadržiavaniu vody v tele a následným opuchom
  • pôsobí preventívne proti zápche

Naopak nedostatočný príjem vody spôsobuje:

  • ukladanie tukov a toxických látok
  • ochabovanie svalstva, suchú a vráskavú pleť
  • poruchy trávenia
  • bolesti v oblasti obličiek – „ boľavé kríže“
  • podráždenosť, únavu a bolesti hlavy
  • zlú hustotu krvi

Viem, že troška zjednodušujeme a samotným pitím čisté vody, bez zmeny životného štýlu, nebudeme okamžite zdraví a krásny. Ale, a to teraz nepreháňam, môžeme sa k tomu výrazne priblížiť. Veď ktorá žena by nechcela hebkú tváričku, alebo pevnú a formovanú postavu bez celulitídy. Verte, že bez vody to nedokážete.

Koľko piť?

Na tuto tému sa vedie veľa polemík, ale v podstate môžeme povedať, že primerane zdravý človek by mal radšej piť viacej ako menej.
Preto vám na zjednodušenie dáme malý vzorec správneho pitia: – 0,4 litra vody na 10kg váhy .

Príklad – 65 kilogramový človek by mal vypiť 2,6 litra vody denne.

Ruku na srdce, koľko z vás je na správnom množstve? Ja typujem tak 10%, maximálne 20% čitateľov. Možno veľa z vás nesúhlasí s tým množstvom, vidí sa im to zbytočne veľa.

Pre vás mám jednu odpoveď, vyskúšajte si to a budete vidieť ako vám vaše telo bude vďačné.

Kedy piť ?

Rovnako ako množstvo prijatých tekutín, je dôležité aj to kedy pijeme. Piť by sme mali pravidelne, nečakať na pocit smädu. Ak pociťujete smäd, vášmu telu chýba približne 0,75 l tekutín. Veľmi dôležité je, 2/3 potrebných tekutín vypiť doobeda, nakoľko telo medzi 4- 12 hodinou najlepšie vylučuje toxíny a obličky najideálnejšie fungujú.

Piť treba pred jedlom a nie po ňom, nakoľko pitie pred jedlom podporuje vytváranie tráviacich enzýmov, ktoré urýchľujú trávenie. Naopak pitie po jedle a počas jedla, tieto enzýmy riedi a dochádza k zhoršeniu tráviaceho procesu.


mtLNWJWNa srdcovo-cievne choroby umiera každý druhý Slovák, pričom až osem z desiatich Slovákov má aspoň jeden rizikový faktor. Medzi rizikové faktory srdcovo- cievnych chorôb patrí najmä nesprávna životospráva, fajčenie, nedostatočná telesná aktivita, obezita, cukrovka, vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu v krvi a mnohé ďalšie. Práve hladinu cholesterolu pomáha vo významnej miere udržiavať pod kontrolou správna výživa.

Podľa WHO sú srdcovo-cievne choroby ako príčina smrti celosvetovo na prvom mieste. Každý rok na ne zomrie približne 17,5 milióna ľudí. Predpovede pritom vôbec nenaznačujú, že by sa situácia mala zmeniť. Do roku 2015 toto číslo pravdepodobne vzrastie na 20 miliónov. Podľa Správy o zdravotnom stave obyvateľstva 2009 – 2012 Úradu verejného zdravotníctva SR boli v roku 2011 najčastejšou príčinou smrti na Slovensku choroby obehovej sústavy (čiže choroby srdca a ciev), s podielom úmrtí 45,9 % u mužov a 59,8 % u žien.

Pri sledovaní hladiny cholesterolu je potrebné rozlišovať HDL-cholesterol, teda „dobrý“ cholesterol, a LDL-cholesterol, teda „zlý“ cholesterol. Optimálna hladina HDL-cholesterolu v krvi je > 1,4 mmol/l u mužov a > 1,6 mmol/l u žien, optimálna hladina LDL-cholesterolu v krvi by mala byť do 2,5 mmol/l. Hladina celkového cholesterolu v krvi by nemala byť vyššia ako 5,0 mmol/l. Zvýšenú hladinu cholesterolu je možné znížiť v prvom rade správnou životosprávou, v ktorej má významnú úlohu zdravá výživa. Strava by mala byť pestrá a vyvážená, s pravidelným každodenným prísunom dostatočného množstva ovocia aj zeleniny. Dôležité je však všímať si aj množstvo a kvalitu konzumovaných tukov.