V Európe sa obezita čoraz viac rozmáha. Už v roku 2010 sa v Európskom regióne WHO nachádzalo asi 150 miliónov obéznych dospelých (približne 20% populácie) a 15 miliónov obéznych detí a adolescentov (približne 10% populácie). Dnes trpí 30% až 80% dospelých vo väčšine krajín nadváhou. Samozrejme, že počet obéznych nie je vo všetkých krajinách rovnaká a závisí od regiónu, populácie a podobných faktorov.

Obezita najviac ohrozuje deti, pričom v Európe môžeme už hovoriť o bežnom ochorení u detí. Asi 20% detí má nadváhu a jedna tretina z nich je obéznych. Tieto deti podstupujú oveľa vyššie riziko cukrovky 2. typu, majú zvýšený krvný tlak a problémy so spánkom a vyvíjajú sa u nich psychologické problémy. Najväčším negatívom je, že obezita ich môže ovplyvniť natoľko, že vo vyššom veku budú mať viaceré problémy a choroby, čím sa zníži aj dĺžka a kvalita ich života.

Obezita je výsledkom nechceného zvyšovania telesnej hmotnosti, ktoré je spôsobené tým, že ľudia jedia viac ako dokážu spáliť fyzickou aktivitou. Obézni ľudia majú vyššie riziko vzniku mnohých závažných chorôb ako napríklad cukrovka bez závislosti na podávaní inzulínu (2. typ), srdcové choroby, vysoký krvný tlak a srdcový infarkt, žlčníkové choroby, niektoré typy rakoviny (karcinóm endometria , karcinóm vaječníkov, karcinóm prsníka, mozgu, prostaty, konečníka, žlčníka, pankreasu, pečene a obličiek) a psychologické problémy. Tento stav sa meria pomocou indexu telesnej hmotnosti (BMI). BMI predstavuje podiel telesnej hmotnosti v kilogramoch a druhej odmocniny výšky v metroch. U dospelých je BMI od 18,5 do 24,9 zdravý. BMI 25 a vyššie predstavuje nadváhu, 25-29,9 je začiatok obezity a 30 a viac je obezita. Nadváha (obezita) spôsobuje jeden milión úmrtí ročne.

Príčiny obezity

Príčiny epidémie obezity sú komplexnou záležitosťou. Štruktúra modernej spoločnosti a sociálno-ekonomickej politiky a rozvoja (viac ľudí žije v mestách a veľkomestách, cestujú autami, v práci sedia pred počítačom, nakupujú viac spracovaných potravín a nápojov, atď.) bola popísaná ako „prostredie vhodné pre vznik obezity“, ktoré podporuje chovanie zvyšujúce riziko obezity. Dve tretiny populácie v európskom regióne žijú v mestách a veľkomestách a tento počet sa neustále zvyšuje. Jedálne návyky ľudí sa za posledné desaťročia zmenili. Množstvo dostupného jedla sa v podstate zvýšilo. Žena potrebuje v priemere skonzumovať 2000 kalórií denne, aby si zachovala svoju telesnú hmotnosť a muž 2500 kalórií. V roku 1961 bol počet kalórií dostupných na osobu a na deň 2300. Toto sa do roku 1998 zvýšilo na 2800 a do roku 2015 toto číslo presiahne 3000. Ceny jedla takisto klesli – skutočná cena ryže, obilia, kukurice, tukov a cukru klesla asi o 60% od roku 1960 do roku 2000. Na začiatku 20. storočia zjedli ľudia menej ako 5kg cukru za rok: V Európe sa toto číslo dnes zvýšilo na 40 až 60kg. A zároveň ľudia nejedia dostatok ovocia a zeleniny.

Ako bojovať proti obezite

V prvom rade je potrebné zamerať sa na zíženie spotreby tukov a cukrov, zvýšením množstva ovocia a zeleniny a zvýšením fyzickej aktivity. Jedlá a nápoje bohaté na energiu by sa nemali reklamovať, mali by byť menej dostupné a mali by sa nahradiť produktmi s lepšou nutričnou hodnotou. Taktiež aj zdravé jedlá by mali byť lacnejšie a viac dostupné ako je to v súčasnosti. Príležitosti fyzickej aktivity v každodennom živote, ako je aktívna preprava, by mali byť dostupné celej populácii formou programov v školách a na pracoviskách. V súčasnosti ale môžeme sledovať, že stále viac a viac ľudí začína behať, či inak vyvíjať fyzickú aktivitu, čo je určite pozitívnym faktom do budúcna. Zmena správania ľudí si vyžaduje aktívnu účasť súkromných spoločností od výrobcov jedla po supermarkety, vládne sektory (vrátane obchodu, poľnohospodárstva, zdravia, dopravy, práce, mestského plánovania, výchovy a športu), ako aj miestnej vlády a samotných komunít. Médiá majú silný vplyv formou reklamy zdravého životného štýlu.

Alergia je “ochorenie”, ktoré človek môže mať od narodenia, ale môže ho dostať aj v 40-tke. V tomto období sa už naplno prejavili príznaky rôznych druhov alergií u ľudí, a keďže alergia sa väčšinou prejavuje upchatým nosom, tak si povieme o tom, ako sa v tomto období starať o Váš nos.

V prvom rade je dôležité pokúsiť sa vyhýbať alergénom, ktoré u Vás vyvolávajú alergickú reakciu a to hlavne tak, že zabránime priamemu styku pokožky s alergénom. Vonku je takmer nemožné vyhnúť sa styku s alergénmi, ale vo vnútri je možné využívať napríklad čističku ovzdušia, či protiroztočové obliečky.

Hygienu nosa vieme udržiavať viacerými spôsobmi, pričom závisí hlavne od toho aké silné príznaky alergie človek pociťuje. Pri ľahších formách alergie pomáhajú spreje s morskou vodou, elektronické inhalátory, či špeciálne kanvičky na vyplachovanie nosa. Posledné dve spomínané možnosti sú ale ťažko prenosné a preto je jednoduchšie použitie nosových sprejov s morskou vodou, ktoré pracujú na princípe udržiavania vlhkosti v nosovej sliznici, čím podporujú aj čistiacu schopnosť nosa. Pri silnejších formách alergií je v každom prípade potrebné navštíviť alergológa, ktorý predpíše účinnejší sprej do nosa, prípadne tabletky.

Spomínané metódy starostlivosti o nos je možné využiť aj pri bežnom nachladnutí, keďže morská voda v nose pôsobí ako čistič a odstraňuje hlien a baktérie. Sliznica sa tým pádom regeneruje a obnovuje si svoju vlastnú obranyschopnosť. Spreje s morskou vodou sa vyrábajú vo viacerých variantoch, ktoré delíme podľa obsahu morskej soli v spreji. Veľkou výhodou týchto sprejov je fakt, že nie sú návykové a je možné ich používať aj dlhodobo.