03Antioxidanty

Naše telo je voľnými radikálmi napádané prakticky nepretržite. No keďže pochádzajú z prirodzených zdrojov, dokážeme sa proti nim brániť. Systém antioxidačnej ochrany má organizmus v sebe zakódovaný. Vrodená obrana však nestačí, preto treba stravu dopĺňať vitamínmi a minerálnymi látkami. Medzi antioxidanty patrí vitamín C, E, betakarotén, zinok, selén, glutathion, n-acetylcystein, grape saed, pycnogenol, superoxid dismuthasa.

Cesnak (Allium sativum)

Cesnak je jedným z najdôležitejších rastlinných liekov. Už celé tisícročia slúži v mnohých kultúrach nielen ako potrava, ale aj ako liek. Pochádza z Ázie, ale dnes sa už pestuje na celom svete. Najdôležitejšou časťou tejto rastliny používanou na lekárske ciele je zložená cibuľka. Každá hlavička pozostáva z dvadsiatich až štyridsiatich strúčikov. Každý strúčik váži približne jeden gram. Cesnak môžeme užívať v podobe čerstvých strúčikov, tabletiek alebo sušený. Účinnou zložkou je alliin. Cesnak znižuje hladinu cholesterolu v krvi a preventívne sa užíva aj pri vysokom krvnom tlaku. Ničí mnoho druhov baktérií, vírusy a plesne, pomáha pri prechladnutí, kašli a zápale priedušiek.

Ginko biloba - Ginko dvojlaločné

Ginko dvojlaločné je až 40 m vysoký strom. Cenné sú najmä jeho listy, ktoré obsahujú mnoho biologicky aktívnych látok. Niekedy sa mu hovorí aj „žijúca relikvia“, pretože sa na našej planéte vyskytuje už viac než dvesto miliónov rokov. Jeho vynikajúce liečebné účinky využíva tradičná čínska medicína, a to už viac než tritisíc rokov. Extrakt z ginka efektívne odstraňuje celú škálu zdravotných problémov, ktoré trápia predovšetkým staršie osoby. Podporuje prekrvovanie organizmu, často sa využíva pri zhoršenej duševnej výkonnosti, napríklad pri zlej koncentrácii. Znižuje riziko srdcového infarktu a prospieva pri odstraňovaní opuchov.

Ženšen

Zvyšuje odolnosť proti stresu, posilňuje imunitný systém a pozitívne pôsobí na výkonnosť, vitalitu a schopnosť koncentrácie. Obsahuje mimoriadne množstvo vitamínov skupiny B a minerálne látky.

Vitamín A (betakarotén)

Vyskytuje sa napríklad v mrkve, špenáte, hlávkovom šaláte alebo v paradajkách. Je dôležitý pri správnej funkcii buniek, obnove telesných tkanív, podporuje tvorbu kostí a zubov a chráni očnú sietnicu pred poškodením v starobe. Nedostatok betakaroténu má na svedomí málokrvnosť. Po predávkovaní sa zas objavuje nevoľnosť, podráždenosť a kožné problémy. U fajčiarov môže nadmerné požívanie piluliek vitamínu A zvýšiť riziko ochorenia rakovinou pľúc.

Vitamín C

V našom organizme plní dve dôležité úlohy – stabilizuje imunitu a psychický stav. Patrí medzi antioxidanty a v kombinácii s inými látkami pôsobí zrejme preventívne aj proti rakovine a srdcovým ochoreniam. Fajčiari by mali vitamín C užívať vo zvýšenej miere, denná odporúčaná dávka je 60 – 100 miligramov.

Vitamín E

Podporuje regeneráciu buniek, často sa preto pridáva do prípravkov proti starnutiu. Nájdeme ho napríklad v obilných klíčkoch, v strukovinách, vo vajciach a v zelenine. Reguluje obsah tekutín v tele, podieľa sa na premene bielkovín, sacharidov a tukov. Blahodarne pôsobí na sexuálnu výkonnosť, rozširovanie ciev, znižuje krvný tlak. Pôsobí ako antioxidant, to znamená, že ochraňuje organizmus pred voľnými radikálmi. Zmierňuje príznaky Parkinsonovej choroby. Vitamín B Je nevyhnutný pri správnej premene živín, má antidepresívne účinky, udržuje vitalitu. Pozitívne pôsobí na činnosť nervovej sústavy, je dôležitý pri metabolizme cukrov, tukov a bielkovín. Blahodarne pôsobí aj na pokožku.

Vitamín D

Vzniká pri ožiarení pokožky slnkom. Významnú úlohu zohráva pri vstrebávaní kalcia a fosforu, teda tvorí základ pre zdravé zuby a kosti. Obsiahnutý je v pečeni a oleji z nej, vo vaječnom žĺtku, v kondenzovanom mlieku, v sladových mliečnych nápojoch a v naklíčených semenách. Vitamín K Vzniká činnosťou baktérií v hrubom čreve a pôsobí na krvnú zrážanlivosť. Vyskytuje sa v listovej zelenine, v morských riasach, v pečeni, vo vajciach a v pšeničných klíčkoch.

Zinok

Zinok sa nachádza v morských rybách, kraboch, vo vajciach, v pšeničných klíčkoch a kvasinkách. Ochraňuje nás pred škodlivými vplyvmi životného prostredia, je potrebný pri zvýšenej tvorbe testosterónu, a teda k rastu svalovej hmoty. Bráni aj ukladaniu cholesterolu, predchádza artérioskleróze. Denná odporúčaná dávka je približne 12 miligramov.

Lecitín

Prírodný lecitín je obsiahnutý napríklad v pšeničných klíčkoch. Podporuje činnosť pečene, znižuje hladinu cholesterolu a pomáha pri zdravom chudnutí. Ochraňuje bunky nervovej sústavy, podporuje funkciu mozgu a pamäť.

Estrogén

Mierni problémy typické pre obdobie klimaktéria. Ženám sa predpisuje predovšetkým v období menopauzy. Obmedzuje totiž nepríjemné pocity, najmä návaly tepla. Estrogén znižuje riziko výskytu srdcových ochorení a bráni rozvoju osteoporózy.

Koenzým Q10

Táto látka je prítomná vo všetkých bunkách ľudského organizmu. Podporuje krvný obeh a okysličovanie organizmu. Vďaka antioxidačným schopnostiam chráni krvné cievy pred oxidačným poškodením, a teda predovšetkým srdce a mozog pred poškodením spôsobeným nedostatočným krvným zásobovaním.

Selén

Má antioxidačný účinok a chráni našu imunitu. Jeho nedostatok sa prejavuje lámavosťou nechtov, svalovou ochabnutosťou, stratou elasticity kože alebo srdcovými problémami. Denná odporúčaná dávka je 40 – 70 mikrogramov.

Vápnik

Významne sa podieľa na zdravom vývoji kostí a zubov vášho dieťaťa, a to od samého začiatku tehotenstva. Jeho spotreba v tehotenstve je asi dvojnásobkom normálnej dávky. Cennými zdrojmi vápnika sú napríklad syry, mlieko, jogurt a čerstvá listová zelenina. Mliečne výrobky sú však bohaté na tuky, jedzte teda radšej výrobky s nízkym obsahom tukov (nízkotučné syry a odstredené mlieko).

Bielkoviny

Jedzte najmä pestrú, na bielkoviny bohatú stravu, pretože spotreba bielkovín v tehotenstve stúpa. Ryby, mäso, orechy, strukoviny a mliečne výrobky – to všetko sú bohaté zdroje bielkovín. Živočíšne zdroje bielkovín bývajú bohaté na tuky, obmedzte preto ich príjem. Jedzte len chudé mäso. Ak jete vajcia, musia byť čerstvé.

Vláknina

Vláknina je nevyhnutná súčasť stravy. Najmä v tehotenstve pomáha predchádzať zápche. Bežným zdrojom vlákniny je ovocie a zelenina; mali by ste ich jesť denne a v dostatočnom množstve. Nespoliehajte sa príliš na otruby, môžu totiž brániť absorpcii iných živín. Je veľa vhodnejších zdrojov vlákniny.

Kyselina listová

Kyselina listová je vitamín skupiny B, potrebný na rozvoj centrálnej nervovej sústavy dieťaťa, a to najmä v prvých týždňoch tehotenstva. V prvých troch mesiacoch tehotenstva potrebujete trikrát viac kyseliny listovej než zvyčajne. Znehodnocuje sa príliš dlhým varením alebo skladovaním, mrazenie jej však neškodí. Kyselina listová sa vyskytuje v tmavozelenej listovej zelenine, citrusových plodoch, špargli, fazuli, sójových bôboch a v hovädzej pečeni. Uprednostňujte pečivo a obilniny obohatené kyselinou listovou. Len z potravín však jej dostatok pravdepodobne nezískate, je preto možné užívať ju aj vo forme tabliet.


n6m3rRKZdravá výživa je pochopiteľne nesmierne dôležitá aj u detí od ranného veku.

Pre rodičom uvádzame pár cenných rád od odborníkov:
1. Doprajte deťom pestrú a rozmanitú stravu, bohatú na ovocie a zeleninu, celozrnné potraviny, mliečne výrobky, ryby a hydinu.
2. Nenechajte deti prejedať sa, ale ani hladovať. Jesť by mali pravidelne 5 – 6x denne. Veľkosť porcií prispôsobte ich rastu, hmotnosti a pohybovej aktivite.
3. Dodávajte deťom pravidelne kvalitné zdroje bielkovín (hydinové a rybie mäso, strukoviny, cereálie).
4. Niekoľkokrát denne deťom podávajte mliečne výrobky, uprednostňujte polotučné.
5. Uprednostňujte kvalitné rastlinné tuky a oleje pred živočíšnymi tukmi.
6. Učte deti striedmosti v konzumácii cukru, sladkostí a sladených nápojov. Sacharidy by deti mali prijímať hlavne z cereálií, ovocia a zeleniny.
7. Nedosoľujte hotové pokrmy, soľ a solené potraviny deťom ponúknite len výnimočne.
8. Naučte deti dodržiavať správny pitný režim, mali by vypiť aspoň 1,5 až 2,5 litra tekutín denne.
9. Učte deti zdravému spôsobu života svojím vlastným príkladom a aktívne sa zaujímajte o to, čo jedia mimo domu.
10. Pravidelne konzultujte zdravotný stav dieťaťa (hladinu cholesterolu, krvných tukov, krvného tlaku, nadváhu a iné) s jeho praktickým lekárom.


Fruit_by_t_sergiuČo vlastne zdravá výživa znamená

Na svete málo ľudí vie čo znamená zdravá výživa. Dnes je svet presýtený rýchlymi bufetmi, kde sa predávajú nezdravé jedlá rýchlou prípravou, lebo ľudia sú uponáhľaní na nič nemajú čas a tým podceňujú svoje zdravie. Až vtedy si uvedomia keď sa objavia prvé zdravotné problémy , pálenie záhy, cukrovka vysoký krvný tlak, obezita a iné choroby ktoré sa postupne ozývajú.

Vyššie percento populácie na svete patrí medzi obéznych ľudí. Obezita je závažná choroba, ktorá je porovnateľná s ischemickou chorobou srdca . Je to šialené. Málo ľudí si uvedomuje že obezita pre organizmus je drastická záťaž. Obezita vzniká nie len nevhodným jedlom, málo pohybu , nedodávame telu potrebné živiny , ktoré náš organizmus potrebuje. Veľa ľudí zanedbáva vyprázdňovanie, ktoré je veľmi dôležité. Toxíny ostávajú v našich črevách a problém je na svete. Je veľmi ťažké meniť návyky ale každý si musí uvedomiť, že zdravie máme len jedno a nedá sa kúpiť nové ako topánky po celý život sa musíme starať aby sme boli zdravý.

V našom jedálničku by nemali chýbať vitamíny ,bielkoviny ,minerálne látky a hlavne dodržiavať pitný režim , lebo voda je základ v našom organizme. Dostatok tekutín zabezpečuje správnu látkovú výmenu chod fyzických a psychických činností v organizme.

Piť pravidelne , piť skôr ako sa dostaví pocit smädu , piť v menších dávkach . Denná spotreba je individuálna , závisí to od hmotnosti , veku a vykonávaná aktivita . Pri nedostatku vody je naše telo unavené , bolí nás hlava ,bolesť končatín ,malátnosť a podobne.

Bielkoviny

Čo sú bielkoviny? Sú to makromolekulové látky zložené z aminokyselín .V bielkovinách sa nachádza 20 rôznych druhov aminokyselín . Bielkoviny sú v potrave človeka nenahraditeľné , kým tuky a cukry nemusí organizmus človeka na čas prijímať.

Bielkoviny v bežnom živote predstavujú základný materiál ľudského tela .Tvoria asi 18% ľudského tela .Svalstvo, kosti, koža, nechty vlasy sú bielkoviny. Bielkoviny sú potrebné na tvorbu enzýmov, hormónov , protilátok a krvi. Ľudské telo sa počas života neustále obnovuje.

Vitamíny

Čo sú vitamíny ? sú to esenciálne látky , sú dôležité pre správnu funkciu organizmu. Sú nevyhnutné pre udržiavanie mnohých telesných funkcií a výstavbu nových tkanív. Majú nezastupiteľnú funkciu v prevencii niektorých ochorení, spomaľujú degeneratývne prejavy starnutia a sú schopné posilňovať a obnovovať imunitné reakcie organizmu. Sú pre ľudský organizmus veľmi dôležité.


02Ak chceme hovoriť o zdravej výžive, musíme začať pitným režimom. Prečo nás stále odborníci nútia piť a nie len nás, ale aj maličké deti? Veď tí skôr narodený si určite nepamätajú toľké zdôrazňovanie dôležitosti vody a pitného režimu vo svojich mladých časoch, však?

Ale za ich života nejazdilo toľko áut a nelietalo toľko lietadiel, veľkú časť stravy si doma dopestovali sami a o kyslých dažďoch čítali len v knihách Julese Verna. Domáca chémia takmer neexistovala a takto by som mohol pokračovať ďalej a ďalej. Prosto ich život bol dosť odlišný a menej si zaťažovali telo chémiou a toxínmi.

Voda ja hlavným „očisťovadlom“ a preto jej nikdy nie je dosť.

Ale aby sme pochopili dôležitosť tohto problému, musíme si zopakovať pár základných údajov.

Voda v našom organizme významne ovplyvňuje metabolizmus a je hlavným nosičom, živín, minerálov, vitamínov, stopových prvkov a ďalších elementov. Takmer každá chemická reakcia v našom organizme sa deje vo vodnom prostredí. Voda transportuje živiny ku všetkým orgánom, udržiava správnu funkčnú a reprodukčnú schopnosť našich buniek, je potrebná na plnenie všetkých úloh našej krvi a lymfy, reguluje našu telesnú teplotu. Zároveň je hlavným transportným pásom, ktorý expeduje toxíny a škodlivina von z tela. Preto keď sa bavíme o vode, hovoríme o jednej z najdôležitejších častí nášho organizmu.
Je dôležité si odpovedať na 3 základné otázky: čo piť, koľko piť a kedy piť.

Čo piť ?

Náš organizmus je z dvoch tretín tvorený vodou ( podotýkam vodou, nie pivom, kávou, čajom, alebo sladenou minerálkou, to len na spresnenie ), napríklad mozog – 80%,vlasy -10% a pritom sú suché. Voda je súčasťou každej bunky. Preto najlepšia tekutina, ktorú môžeme piť je čistá voda.

Dostatočný príjem vody má pre naše telo tieto pozitívne účinky:

  • zvyšuje metabolizmus tukov
  • prirodzeným spôsobom obmedzuje chuť k jedlu
  • podporuje detoxikáciu organizmu – pečeň, obličky
  • zabraňuje zadržiavaniu vody v tele a následným opuchom
  • pôsobí preventívne proti zápche

Naopak nedostatočný príjem vody spôsobuje:

  • ukladanie tukov a toxických látok
  • ochabovanie svalstva, suchú a vráskavú pleť
  • poruchy trávenia
  • bolesti v oblasti obličiek – „ boľavé kríže“
  • podráždenosť, únavu a bolesti hlavy
  • zlú hustotu krvi

Viem, že troška zjednodušujeme a samotným pitím čisté vody, bez zmeny životného štýlu, nebudeme okamžite zdraví a krásny. Ale, a to teraz nepreháňam, môžeme sa k tomu výrazne priblížiť. Veď ktorá žena by nechcela hebkú tváričku, alebo pevnú a formovanú postavu bez celulitídy. Verte, že bez vody to nedokážete.

Koľko piť?

Na tuto tému sa vedie veľa polemík, ale v podstate môžeme povedať, že primerane zdravý človek by mal radšej piť viacej ako menej.
Preto vám na zjednodušenie dáme malý vzorec správneho pitia: – 0,4 litra vody na 10kg váhy .

Príklad – 65 kilogramový človek by mal vypiť 2,6 litra vody denne.

Ruku na srdce, koľko z vás je na správnom množstve? Ja typujem tak 10%, maximálne 20% čitateľov. Možno veľa z vás nesúhlasí s tým množstvom, vidí sa im to zbytočne veľa.

Pre vás mám jednu odpoveď, vyskúšajte si to a budete vidieť ako vám vaše telo bude vďačné.

Kedy piť ?

Rovnako ako množstvo prijatých tekutín, je dôležité aj to kedy pijeme. Piť by sme mali pravidelne, nečakať na pocit smädu. Ak pociťujete smäd, vášmu telu chýba približne 0,75 l tekutín. Veľmi dôležité je, 2/3 potrebných tekutín vypiť doobeda, nakoľko telo medzi 4- 12 hodinou najlepšie vylučuje toxíny a obličky najideálnejšie fungujú.

Piť treba pred jedlom a nie po ňom, nakoľko pitie pred jedlom podporuje vytváranie tráviacich enzýmov, ktoré urýchľujú trávenie. Naopak pitie po jedle a počas jedla, tieto enzýmy riedi a dochádza k zhoršeniu tráviaceho procesu.